CD Anton Jaro „Shadow Game“

Koncert č.4 in F dur – „Concerto per il Contrabasso da Giovanni Sperger“,

Vznikol v časovom horizonte: začiatkom roka 1779. Originálna verzia vznikla v Bratislave.

Slovensko je krajina mnohých národností a entít. V dejinách nášho národa sú pozostatky starých Európanov ale aj ázijských národov. V čase, keď prišiel na Slovensko Sperger, sme patrili do veľkej habsbursko – uhorskej monarchie. Maďarský folklór bolo počuť na každom rohu. Sperger patrí svojím pôvodom do oblasti, ktorá sa dodnes volá „Hanácko“. 29.ročný Johann majstrovským perom zakomponoval do koncertu F -dur všetky známe nápevky jeho doby, takzvaný „populár“. Koncert prináša slávnostnú atmosféru pripodobniteľnú Brandeburgskému koncertu č.1 od J. S. Bacha alebo Händlovej  „ Wasser Musik“ ktoré sú akousi pozvánkou k veľkej oslave národných tancov Európy a tak je tomu aj v tomto koncerte. Zaujímavé aj veľmi vysoké ladenie (C-F-a-c), ktoré sa už nenachádza v žiadnom inom ďalšom koncerte. Kontrabas tak dosahuje výbornú počuteľnosť a zreteľnosť v sólových pasážach. V prvej časti Allegro moderato si dal Sperger záležať na vstupnej predohre. Inštrumentácia má vzletný charakter a optimistického ducha. V širokej harmonickej sadzbe doplnené o basso continuo, ktorým dosiahol plnosť „symfonického“ orchestra preplnený afektami “sturm und drank“. Po uvedení témy vstupuje na scénu malé concertino sláčikového tria. V téme prvej časti koncertu spoznávame sarkazmus a vtip už zrelého hudobného génia Spergera .Je to jeho povahová vlastnosť, no na precíznej báze kompozičného umenia. Striedanie dur a mol nálad dodáva esprit celej časti. Variačnými figúrami sólového partu predviedol Sperger znalosť violonovej hry s jeho technickými finesamy a možnosťami. Pre utvrdenie hudobného žargónu predpisuje glizzandá v téme kontrabasu, ktoré sa už nikde v jeho tvorbe neopakujú. Adagio Cantabile doprevádzajú sólistu sláčiky, dva hoboje a dva lesné rohy, opakujúca sa sadzba z 3.koncertu B -dur. Tematický materiál témy ja naplnený melanchóliou a zasnenosťou. Pokojný večer oddychu po prebdenej noci v tanečnej sále. Človek sa prechádza svetom fantázie zastretej „anglickou hmlou“, kde kontúry sveta neexistujú a je dovolené duši darovať letieť k výšinám, ktoré Sperger vykreslil melismami striedanými s augmentovanými témami v spodnom registri nástroja. Nádherný rozprávkový svet!  

Rondo - Allegro moderato je treťou časťou koncertu. Sperger si v nej vyhradil úplné právo veľkého sólistu, alebo tak povediac koncertného majstra „Stehgeiger-a“. Téma nastupuje rázne a veľkými tempovými kontrastmi na malej ploche. Hlavná téma je melodická a veselá no stojí vo veľkom kontraste s vedľajšou, ktorá si zobrala námet s maďarského čardášu čo je vlastné aj spoločenským kódom doby, v ktorej sa Slovensko nachádzalo. Rondo je pomerné rozsiahle, čo môže pri prvom kontakte s hudobnou matériou vytvoriť dojem nekonečného opakovania toho istého afektu. Pravdou je opak, že Sperger nám ponechal priestor na rozvinutie vlastnej fantázie, ktorá je dobovou praxou a predpokladá minimálnu skúsenosť interpreta s kompozičnou technikou.

PS: „Nebojte sa vložiť vlastnú fantáziu do Spergrovej kompozície!“(Ján Krigovský)

Sperger nám tu zanechal dôležitý odkaz: „Kontrabas je sólovým nástrojom a patrí mu pódium tak isto ako jeho kolegom!“

Ján  Krigovský

Koncert č.4 in F dur – „Concerto per il Contrabasso da Giovanni Sperger“,

Vznikol v časovom horizonte: začiatkom roka 1779. Originálna verzia vznikla v Bratislave.

Slovensko je krajina mnohých národností a entít. V dejinách nášho národa sú pozostatky starých Európanov ale aj ázijských národov. V čase, keď prišiel na Slovensko Sperger, sme patrili do veľkej habsbursko – uhorskej monarchie. Maďarský folklór bolo počuť na každom rohu. Sperger patrí svojím pôvodom do oblasti, ktorá sa dodnes volá „Hanácko“. 29.ročný Johann majstrovským perom zakomponoval do koncertu F -dur všetky známe nápevky jeho doby, takzvaný „populár“. Koncert prináša slávnostnú atmosféru pripodobniteľnú Brandeburgskému koncertu č.1 od J. S. Bacha alebo Händlovej  „ Wasser Musik“ ktoré sú akousi pozvánkou k veľkej oslave národných tancov Európy a tak je tomu aj v tomto koncerte. Zaujímavé aj veľmi vysoké ladenie (C-F-a-c), ktoré sa už nenachádza v žiadnom inom ďalšom koncerte. Kontrabas tak dosahuje výbornú počuteľnosť a zreteľnosť v sólových pasážach. V prvej časti Allegro moderato si dal Sperger záležať na vstupnej predohre. Inštrumentácia má vzletný charakter a optimistického ducha. V širokej harmonickej sadzbe doplnené o basso continuo, ktorým dosiahol plnosť „symfonického“ orchestra preplnený afektami “sturm und drank“. Po uvedení témy vstupuje na scénu malé concertino sláčikového tria. V téme prvej časti koncertu spoznávame sarkazmus a vtip už zrelého hudobného génia Spergera .Je to jeho povahová vlastnosť, no na precíznej báze kompozičného umenia. Striedanie dur a mol nálad dodáva esprit celej časti. Variačnými figúrami sólového partu predviedol Sperger znalosť violonovej hry s jeho technickými finesamy a možnosťami. Pre utvrdenie hudobného žargónu predpisuje glizzandá v téme kontrabasu, ktoré sa už nikde v jeho tvorbe neopakujú. Adagio Cantabile doprevádzajú sólistu sláčiky, dva hoboje a dva lesné rohy, opakujúca sa sadzba z 3.koncertu B -dur. Tematický materiál témy ja naplnený melanchóliou a zasnenosťou. Pokojný večer oddychu po prebdenej noci v tanečnej sále. Človek sa prechádza svetom fantázie zastretej „anglickou hmlou“, kde kontúry sveta neexistujú a je dovolené duši darovať letieť k výšinám, ktoré Sperger vykreslil melismami striedanými s augmentovanými témami v spodnom registri nástroja. Nádherný rozprávkový svet!  

Rondo - Allegro moderato je treťou časťou koncertu. Sperger si v nej vyhradil úplné právo veľkého sólistu, alebo tak povediac koncertného majstra „Stehgeiger-a“. Téma nastupuje rázne a veľkými tempovými kontrastmi na malej ploche. Hlavná téma je melodická a veselá no stojí vo veľkom kontraste s vedľajšou, ktorá si zobrala námet s maďarského čardášu čo je vlastné aj spoločenským kódom doby, v ktorej sa Slovensko nachádzalo. Rondo je pomerné rozsiahle, čo môže pri prvom kontakte s hudobnou matériou vytvoriť dojem nekonečného opakovania toho istého afektu. Pravdou je opak, že Sperger nám ponechal priestor na rozvinutie vlastnej fantázie, ktorá je dobovou praxou a predpokladá minimálnu skúsenosť interpreta s kompozičnou technikou.

PS: „Nebojte sa vložiť vlastnú fantáziu do Spergrovej kompozície!“(Ján Krigovský)

Sperger nám tu zanechal dôležitý odkaz: „Kontrabas je sólovým nástrojom a patrí mu pódium tak isto ako jeho kolegom!“

Ján  Krigovský

Anton Zimmermann's double bass concerts:

As is known today, Anton Zimmermann contributed to the improvement of double bass literature with two double bass concerts. The concerto known and played today comes from the archives of the Landesbibliothek Schwerin (Mus 5187) and was found here in the transcription of J.M. Sperger. Just J. M: Sperger worked under the baton of A. Zimmermann in Count Batthyány's band in today's Bratislava. However, since we know that A. Zimmermann also composed another concerto (the second or the first in the sequence), we are prompted for a certain hypothesis and controversy about determining the origin and historical context of the creation of this work.

Zimmermann: Concerto per il Violone in D.

The work that you are holding in your hands is created on the impulse, or is dedicated to the senior double bass player, viola da gamba, cello and violin player Josepf Kämpfer. Kämpfer was born in Bratislava in 1735 and was a member of the Batthyan band. It is possible and, according to the available research, it is also obvious that next to the very active Sperger, Kämpfer remains slightly in the background (he is also led as a cello player). However, according to the manuscript of the concert published here, it is certain that it belonged to and was premiered by Kämpfer, probably on November 19, 1779 in Bratislava. From biographical, temporal, technical and artistic aspects, it is almost certain that this work was created earlier than the now well-known concerto for double bass and orchestra in D. Based on research and artistic and historical deduction, we can classify this concerto as A. Zimmermann's 1st concerto.

Concerto in D Violone Principale, Violini 2, Viola obl, Corni 2, Con Basso, Del sign Zimmermann, (Kempfer).

From an artistic point of view, the concert bears all the important features of a work of high classicism. The compositional style and all its elements, such as figurations, harmonic and melodic procedures, are very mature and testify to the high level of experience of Zimmermann as a composer. It is also necessary to notice the author's different approach when composing both of his double bass concertos. If the concert preserved in the estate of J. M. Sperger was composed, so to speak, "in the hand" of Sperger and places his musical-expressive, technical and interpretive demands on the limit of the range of the instrument, the concert published here bears all the marks and attributes of gamba technique while respecting the expressive and technical interpretive possibilities and means. It goes without saying that, like other literature of this period, this concert was created for the so-called Viennese tuning, that is, third-fourth tuning.

We are honored that, as the publisher of the Slovak Double Bass Club, we managed to publish this valuable work in its critical edition while respecting all the original aspects found in the period score. Original registration or a contemporary copy, preserved in Kremsmünster Abbey (Benedictine Monastery), from where this source of the edition of Zimmermann's Violin Concerto also comes.

We believe that in the times when playing the so-called double bass Viennese tuning is of wider interest and attention to double bass players worldwide, this work will reach capable performers, researchers and double bass solo enthusiasts, and A. Zimmermann's music will enrich the double bass repertoire worldwide.

Contains the orchestral score and all orchestral parts + solo part.

Zimmermann: Concerto per il Violone in D.

Dielo ktoré práve držíte v rukách vzniká na popud, resp. je venované služobne staršiemu kontrabasistovi, hráčovi na violu da gamba, violončelo a violone Josepfovi Kämpferovi. Kämpfer sa narodil v Bratislave v roku 1735 a bol členom Batthyánovskej kapely. Je možné a podľa dostupných bádaní aj zrejmé, že popri veľmi aktívnemu Spergerovi, ostáva Kämpfer mierne v úzadí (tiež je vedený aj ako hráč na violončelo). Podľa rukopisu tu publikovaného koncertu je však isté, že patril a aj ho premiéroval práve Kämpfer a to pravdepodobne 19. novembra 1779 v Bratislave. Z biografických, časových, technických a umeleckých aspektov je takmer isté, že toto dielo vzniká skôr ako dnes už známy koncert pre kontrabas a orchester in D. Na základe skúmaní a umeleckej a historickej dedukcie môžeme tento koncert zaradiť ako 1. koncert A. Zimmermanna.

Concerto in D Violone Principale, Violini 2, Viola obl, Corni 2, Con Basso, Del sign Zimmermann, (Kempfer).

Koncert po umeleckej stránke nesie všetky dôležité znaky diela vrcholného klasicizmu. Kompozičný štýl a všetky jeho prvky, ako sú figurácie, harmonické a melodické postupy, sú veľmi vyzreté a svedčia o vysokej miere skúsenosti Zimmermanna ako skladateľa. Je tiež nutné všimnúť si rozdielny prístup autora pri komponovaní oboch jeho kontrabasových koncertov. Pokiaľ koncert ktorý sa zachoval v pozostalosti J. M. Spergera je komponovaný takpovediac „do ruky“ Spergera a jeho hudobno – výrazové, technické a interpretačné nároky kladie na hranicu rozsahu nástroja, tu publikovaný koncert nesie všetky známky a atribúty gambovej techniky pri rešpektovaní výrazových a technicko interpretačných možností a prostriedkov. Samozrejmosťou je fakt, že ako i ostatná literatúra tohoto obdobia, aj tento koncert vzniká pre tzv. viedenské ladenie, teda terc-kvartové ladenie.  

Je nám cťou, že ako vydavateľ Slovak Double Bass Club sa nám podarilo publikovať toto hodnotné dielo v jej kritickej edícií pri rešpektovaní všetkých originálnych aspektov nachádzajúcich sa v dobovej partitúre. Pôvodný zápis resp. dobová kópia, sa zachovala v opátstve Kremsmünster (Benediktínsky kláštor) od kiaľ pochádza aj tento zdroj edície Zimmermannovho koncertu pre Violone.

Veríme že v časoch kedy hra na kontrabas tzv. viedenského ladenia je v širšom záujme a pozornosti kontrabasistov na celom svete, sa toto dielo dostane do rúk schopných interpretov, bádateľov a nadšencov sólovej hry na kontrabase a hudba A. Zimmermanna obohatí kontrabasový repertoár v celosvetovom meradle.

Ján Prievozník, autor textu a edície

Contains the orchestral score and all orchestral parts + solo part.