Slovenský kontrabasista, jazzman a pedagóg Robert Ragan v spolupráci s SDBC vám prináša skladbičky s  edukačno – vzdelávacím rozmerom venované deťom a začiatočníkom v hre na kontrabase.

SDBC má v pláne vydať 1. slovenskú kontrabasovú školu a tieto skladbičky sa stanú tatiež súčasťou tejto edície. Sme radi a podporujeme tieto snahy prispievať do „studnice“  skladieb a skladbičiek či cvičení vhodných pre začiatočníkov. Aj preto na naše stránke dávame k dispozícii tieto kompozície pre voľné stiahnutie.   

SDBC

 

 

Slovo autora:

„Zbierka úprav slovenských ľudových piesní pre sólový kontrabas a klavír“.

 

Nápad vytvoriť Zbierku úprav slovenských ľudových piesní pre sólový kontrabas vznikol počas môjho dlhoročného pedagogického pôsobenia na Konzervatóriu Jána Levoslava Bella v Banskej Bystrici. Potrebu takéhoto súboru som vždy intenzívne pociťoval najmä pri práci s mladými začínajúcimi kontrabasistami. Je všeobecne známym faktom, že pri štúdiu hry na akýkoľvek hudobný nástroj je výborným základným edukačným materiálom taký, ktorý študent už z počutia dobre pozná. Toto je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa do základných hudobných škôl pre rôzne hudobné nástroje najmä v ich úvodných dieloch často vkladajú známe ľudové piesne, pri ktorých je predpoklad, že ich budú začínajúci hudobníci poznať. V súvislosti s hudobnými školami treba uviesť fakt, že na Slovensku na rozdiel od iných krajín ešte doteraz nevznikla  hudobná publikácia, venovaná základom hry pre kontrabas. V Česku napríklad existuje Škola hry na kontrabas od Františka Hertla, alebo novšia Základy hry na kontrabas – Eva Šašinková a Jiří Hudec, v Maďarsku známa škola Lajosa Montaga, v Poľsku Škola hry na kontrabas od Grzegora Frankowského atď. Veľmi známe sú tiež napríklad publikácie dvoch kontrabasových legiend, Rakúšana Ludwiga Streichera, alebo viacdielna škola hry na kontrabas talianskeho kontrabasistu Isaia Billého. Pri používaní ktorejkoľvek z týchto škôl ale v úvodnej časti štúdia veľmi absentuje hudobný materiál, ktorý by bol najmä slovenským mladým hudobníkom dôverne známy a ktorý by im uľahčil a urýchlil ich zvládnutie základov hry na kontrabase. Najmä v dnešnej dobe, keď sa aj k nám konečne dostala a na základných umeleckých školách sa rozširuje možnosť štúdia hry na kontrabase na menších nástrojoch aj pre omnoho mladších adeptov, je táto potreba veľmi naliehavá.

Toto je hlavným dôvodom, pre ktorý som sa rozhodol takúto inštruktážnu kolekciu ľudových piesní vytvoriť. Pri jej koncipovaní som vychádzal z troch kľúčových faktorov. Tým prvým je to, aby výber obsahoval čo možno najznámejšie piesne, najmä detské, s predpokladom, že ich bude poznať čo najširšia skupina mladých hudobníkov. Túto kolekciu môže ktorýkoľvek pedagóg samozrejme dopĺňať aj inými vhodnými piesňami, aj regionálnymi, ktoré jeho žiaci dobre poznajú. Druhým faktorom je taký výber piesní, ktorých hudobný materiál je najvhodnejší pre riešenie základných technických zručností. Tretím, nemenej dôležitým faktorom je zoradenie piesní v takom poradí, aby technická problematika a obtiažnosť v nich obsiahnutá mala na seba logicky nadväzujúcu postupnosť.

V tejto súvislosti musím uviesť jednu dôležitú skutočnosť: Je všeobecne známy fakt, že poltóny, ktoré tvoríme na kontrabase na hmatníku ľavou rukou, nezodpovedajú svojimi vzdialenosťami tomu, ako máme fyziologicky narastené prsty na rukách a z toho dôvodu hráme prvý poltón prvým prstom, druhý poltón druhým prstom a tretí poltón spojeným tretím a štvrtým prstom. (V Taliansku sa dodnes vyučuje aj hrá metódou, že druhý poltón sa hrá spojeným druhým a tretím prstom a tretí poltón sa hrá samostatným malíčkom, čo má svoje výhody aj nevýhody) Kolegovia, ktorí učia hru na kontrabas mi určite potvrdia, že mladí kontrabasisti si na takéto, nie celkom prirodzené postavenie prstov ľavej ruky, musia nejaký čas zvykať a najmä v úvodnej fáze štúdia im robieva značné problémy. Pri vyučovaní začiatkov hry ľavou rukou som si všimol, že začínajúcim hráčom sa ľahšie zvyká na správne postavenie ľavej ruky tak, že si správne rozmiestnia (najskôr s pomocou učiteľa) všetky prsty na hmatníku na ich správne miesto a potom hrajú prvé cvičenia tak, že najskôr „ zostupujú“ dobre postavenou rukou od 4. prsta smerom nadol. Tomuto postupu, ktorý podľa mňa upevňuje správne postavenie prstov na hmatníku a veľmi urýchľuje a uľahčuje proces výučby, sa snažím prispôsobovať aj študijný materiál. Napríklad aj základné stupnice v prvej polohe, t.j. a mol, e mol, B dur a F dur študujeme spočiatku tak, že postavíme ľavú ruku na hmatník a stupnicu hráme prvé dni, alebo týždne, kým si žiak zvykne na správne postavenie prstov, len smerom nadol, teda od začiatku s dobre postavenou rukou. Ako dobrý intonačný orientačný bod v týchto začiatkoch slúži 2. prst, ktorým hráme na G strune tón A, teda oktávu k A strune, alebo na D strune tón E, teda oktávu k E strune. Zahraním týchto dvoch súzvukov (oktávy, tvorenej 2. prstom a prázdnej struny) napr. pizzicatom si aj začiatočník môže dobre prichystať aj skontrolovať intonáciu vždy pred tým, ako začne hrať skladbu.

Na základe horeuvedeného postupu som teda aj jednotlivé piesne zoradil tak, aby najmä melódie úvodných skladieb postupovali od správne postavenej ľavej ruky smerom zhora nadol a až neskôr sú uvedené aj vzostupné melódie, kde musí hráč ukladať prsty na správne miesto priamo počas hrania.

 

Rozšírené komplexné využitie piesní v praxi:

V podstate všetky uvedené skladby je veľmi užitočné cvičiť nielen v zapísanej tónine, ale použiť ich na nácvik a spoznávanie hmatníka aj v iných tóninách, najskôr v jednej polohe, resp. podľa terminológie F. Hertla v prvej polpolohe a následne aj v prvej polohe, o poltón vyššie. Pri úvodných piesňach sú uvedené aj ďalšie tóniny, ktoré sú pre danú skladbu vhodné, pri trochu neskoršom štúdiu je určite užitočné trénovať aj náročnejšie tóniny, pri ktorých treba častejšie zmenu polohy ľavej ruky.

Ako príklad je na úvod v rôznych tóninách rozpísaná pieseň Maličká som. Okrem správneho postavenia ľavej ruky a intonačnej opory za pomoci známych melódií samozrejme môžeme riešiť nácvikom ľudových piesní aj ďalšie technické aspekty, napríklad hru pravej ruky, legato (za tým účelom, môžeme, pokiaľ sa to samozrejme hudobným charakterom hodí k danej skladbe upravovať smyky), alebo neskôr aj výmeny polôh. Skladbička Kohútik jarabí s použitím rôznych prstokladov je napríklad vynikajúcou „etudou“ na výmenu polôh v rôznych tóninách.

Prakticky všetky skladby z tejto zbierky sa dajú veľmi podobným spôsobom ako  pri nácviku v základnej polohe použiť aj v ďalšej etape štúdia pri oboznamovaní sa a nácviku palcovej polohy. Samozrejme, je potrebné v tomto prípade upraviť prstoklady jednotlivých melódií pre palcovú polohu, kde odporúčam veľkú terciu hrať pri melódiách tretím prstom. (Napr. tón Fis na D strune)

K štúdiu palcovej polohy vrelo odporúčam pristúpiť formou štúdia jednoduchších pomalších piesní ihneď po tom, ako študent dobre zvládne základy hry pravej ruky aj ľavej ruky v prvých dvoch troch základných polohách.

Okrem štúdia hry v palcovej polohe sa veľká časť piesní dá použiť aj na prípravné štúdium hry flažoletov, s ktorým odporúčam tiež začať týmto spôsobom už skôr a nie až v štádiu, keď sa vyskytnú v nejakej prednesovej skladbe a následne trvá dlhší čas, kým si ich hru študent osvojí.

Okrem všetkých vyššie uvedených faktov považujem učenie sa ľudových piesní na kontrabase aj za vynikajúci spôsob rozvíjania melodického myslenia a muzikality a v neposlednom rade za veľmi užitočný faktor pri vytváraní kontrabasového sprievodu, kedy je veľmi dôležité mať dobre napočúvanú základnú melódiu.

Pokročilejších študentov je dobre povzbudiť aj do prípadnej samostatnej práce so základnými melódiami a k tvorbe ich vlastných hudobných úprav.

Prajem veľa hudobnej zábavy!  

 

Robert Ragan.


 

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia/

Supported using public funding by Slovak Arts Council


noty k stiahnutiu TU!